Lithothamnium patrí do triedy fosílnych červených rias, ale za rastlinu sa považuje až od 19. storočia. Malé červenofialové riasy rastú extrémne pomaly, iba 1 milimeter za rok.

Vďaka schopnosti zbierať živiny nachádzajúce sa v morskej vode obsahuje riasa Lithothamnium viac ako 32 špeciálnych stopových prvkov (napr. jód, selén, zinok, kobalt, meď a chróm), čo z nej robí vynikajúcu podporu zásobovania ľudského organizmu minerálmi. Okrem toho je mimoriadne bohatý na minerály, vitamíny, aminokyseliny a predovšetkým na meď, ktorá je primárne potrebná na tvorbu hemoglobínu. Vďaka vysokému obsahu vápnika zabraňuje strate vápnika a tiež hrá dôležitú úlohu pri udržiavaní kostného tkaniva. Jeho hlavná zložka, horčík, reguluje nervosvalové reakcie, čím predchádza stresom vyvolané choroby a robí z nás vyrovnaných ľudí.

Lithothamnium je vďaka svojej biologickej využiteľnosti veľmi dobrou náhradou za známe zdroje vápnika. Lithothamnium tvorí 34 percent organického prírodného vápnika, z ktorého až 96 percent využije nášho organizmu, keď je pH žalúdka 1,5. Na porovnanie, ustricová kôra, tradične považovaná za najcennejší prírodný zdroj vápnika,  náš žalúdok ho rozpustí iba na  67 percent, čo znamená, že jeho biologická využiteľnosť je výrazne nižšia. 

Prírodné zložky rias Lithothamnium, ktoré majú mimoriadne dobrú biologickú využiteľnosť, sú organizmom absorbované rovnomerne a vyvážene. Dnes je dokázané, že stopové prvky dokáže organizmus výborne zužitkovať/využiť v spojení s aminokyselinami.

Dve tretiny našej kostry sú tvorené zlúčeninami vápnika. Vápnik je zodpovedný predovšetkým za pevnosť našich kostí. Výnimočnú pevnosť kostí poskytujú predovšetkým veľmi tvrdé kryštály fosforečnanu vápenatého. Dá sa to porovnať s liatinou. 99 percent celkového príjmu vápnika v našom organizme sa nachádza v kostiach. V krvnom obehu sa naopak prvok nachádza iba v stopách. Práve tieto sa však ukázali byť životne dôležité pre hladké fungovanie nervov a svalov. Vzhľadom na dnešné degenerované potraviny s príliš malým počtom živín sa nedostatok vápnika stal skutočným problémom. Ak do nášho organizmu nedostaneme dostatok vápnika prostredníctvom jedla, ten je nútené „načapovať“  vápnikové sklady. Výsledkom je, že hmota kosti začína chudnúť, štruktúra slabne a pevnosť klesá a kosť sa stáva pórovitou a krehkou.

Dostatočný príjem vápnika je najdôležitejším základom celoživotného zdravia kostí.